Žlčník je dutý orgán podobný vaku hruškovitého tvaru, nachádzajúci sa pod pravým pečeňovým lalokom. Je približne 8 až 12 cm dlhý, 4 až 5 cm široký a má obsah zhruba 50 až 80 ml. Jeho stena je za normálnych okolností tenká, okolo 2 mm. Funkciou žlčníka je zhromažďovať žlč, ktorá sa tvorí v pečeňových bunkách a po jedle vyprázdniť svoj obsah, teda žlč, do čreva. Žlč v čreve pomáha organizmu spracovávať potravu bohatú na tuky. Najčastejším ochorením žlčníka sú žlčníkové kamene (odborne cholecystolithiasis). Ak prítomnosť konkrementov vyvoláva ťažkosti, ako sú bolesti či už vo forme silných kolík alebo ako tupé pobolievanie, rôzne tráviace problémy hlavne po jedle, hovoríme o symptomatickej cholecystolitiáze.

Liečba:                 

Jedinou účinnou liečbou týchto problémov je operácia. Princípom operácie žlčníka je jeho odstránenie. Pri operácii sa odstraňuje celý žlčník aj s kameňmi. Odstránenie žlčníka je pre organizmus nezávažné, možné prechodné zmeny trávenia sa behom krátkej doby upravia. Operačné odstránenie žlčníka možno urobiť klasicky, keď cez rez v brušnej stene sa žlčník vyoperuje.

Moderná tzv. miniinvazívna operácia žlčníka je laparoskopická cholecystektomia (laparoskopická operácia žlčníka). Pre operáciu žlčníka platí jednoznačne, že laparoskopia je zlatým štandardom.

Postup:

Pri operácii pacient leží na chrbte, operatér aj asistent stoja na ľavej strane vedľa pacienta. Prvý rez sa vedie pri pupku a je dlhý asi 2 cm. Otvorom – ranou sa pomocou špeciálnej ihly zavádza do brušnej dutiny oxid uhličitý. Je to nevyhnutné, aby sa vytvoril priestor na operovanie, bez ohrozenia okolitých orgánov. Po vytvorení tohto priestoru sa ihla vyberie a do brušnej dutiny sa zavedie kamera. Z nej sa obraz prenáša na monitor, ktorý má chirurg oproti sebe. Pri operácii sa teda chirurg nepozerá priamo na miesto, kde operuje, ale na monitor pred sebou, kde vidí prenášaný obraz. Potom nasledujú ďalšie dva 1 cm rezy, jeden v strede v hornej časti brucha a druhý na pravom boku. Cez ne sa zavádzajú inštrumenty (špeciálne rúrky tzv. trokáre), pomocou ktorých chirurg uvoľňuje žlčník z jeho lôžka v pečeni, uzatvára jeho napojenie na žlčové cesty  klipmi z titánu, žlčové cesty oddeľuje od žlčníka. Potom prerušuje cievne zásobenie žlčníka  a žlčník na koniec operácie vyťahuje z dutiny brušnej cez stenu brušnú – obvykle v oblasti pupku. Pooperačne do lôžka vkladá odsávací drén ( hadička pripojená na odsávaciu fľašu), ktorého úlohou je odsatie v prípade vytekania tekutín v lôžku po operácii. Ak sekrécia prestane, drenáž sa z brucha vyťahuje – obvykle po 24 hodinách.

Komplikácie:

Okrem komplikácii, ktoré sa môžu vyskytnúť pri každej operácii (embólia, zápal pľúc, poruchy činnosti srdca a pod.), je špecifický problém v prípade laparoskopickej operácie žlčníka, že môže nastať situácia, ktorá nedovolí dokončiť operáciu laparoskopicky. V tom prípade je operácia dokončená klasicky (odborne hovoríme o konverzii). Príčinou sú najčastejšie anatomické pomery v oblasti žlčníka, pečene a okolitých orgánov, ktoré nedovoľujú pokračovať v laparoskopickej operácii. Výskyt ostatných komplikácii nebýva vysoký, ale úplne sa im vyhnúť nedá.

Sú to krvácanie, infekcia a neočakávaná sekrécia žlče do drénu po operácii. Nechcené poranenie žlčových ciest alebo iných orgánov ak vzniknú, zväčša vyžadujú reoperáciu.

Pooperačný priebeh: