Nádory prsníka patria medzi jedno z najčastejších nádorových ochorení u žien. Nádory prsníka môžeme rozdeliť na zhubné a nezhubné, môžu mať rôznu rýchlosť rastu a rôzne prejavy a od toho sa tiež odvíja liečba. Aj keď nie sú benígne nádory prsníka život ohrozujúce, niektoré typy sú spojené so zvýšeným rizikom zvratu na nádor zhubný, teda malígny. Nezhubné nádory prsníka sú väčšinou hmatateľné ako tuhé, ohraničené uzly alebo hrčky. Môže sa vyskytovať trvalá bolesť v určitej oblasti prsníka, citlivosť na tlak alebo dotyk, bolesť bradavky, začervenanie kože prsníka alebo bradavky či vytekanie tekutiny z bradavky. Medzi často sa vyskytujúce benígne nádory prsníka patria cysty, lipómy alebo fibroadenómy. Cysty sú dutinky naplnené tekutinou, ktoré sa často v prsníku zväčšujú a sú citlivejšie pred menštruáciou. Sú hmatateľné ako hladké, oblé, pohyblivé hrčky. Pri liečbe malých cýst stačí kontrola, z väčších môže lekár tekutinu odsať, aby uľavil od bolesti a zo vzorky mohol definitívne potvrdiť diagnózu. Lipómy sú pomaly rastúce nádory tukových buniek. Fibroadenóm je hrubý, ohraničený uzol zložený z väzivového a žľazového tkaniva. Možnou príčinou jeho vzniku je hormonálna nerovnováha.
Predoperačná príprava:
Zákroku predchádza dôkladné vyšetrenie:
- anamnéza, doterajšie ochorenia, výskyt v rodine, alergie na látky: jód, mesocain a pod.
- klinické vyšetrenie: pri ktorom lekár pohľadom, pohmatom zistí typ a lokalizáciu útvarov
- pri tumoróznych útvaroch (lipóm, fibroadenóm, zväčšené lymfatické uzliny) sa doporučuje sonografické, mamografické vyšetrenie (alebo magnetická rezonancia) prsníka na stanovenie veľkosti a ohraničenia útvaru.
Samotná operácia nevyžaduje špeciálnu prípravu. Pre možnosť zvýšeného krvácania odporúčame pacientkám neužívať 3 týždne pred operáciou lieky, ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú (napr. acylpyrín, aspirín, anopyrín). Pri orfarinizácii doporučujeme 10 dní pred zákrokom prechod na nízkomolekulárny heparín (napr. fraxiparine 0,3-0,4 s.c). V prípade celkovej anestézy v deň operačného výkonu nejesť, nepiť 6 hodín pred operáciou.
Postup:
Nezhubné nádory prsníka sa v súčasnosti liečia chirurgickým zákrokom. Cieľom chirurgickej liečby je kompletné odstránenie útvaru. Rozsah zákroku závisí od mnohých faktorov: štádia choroby, veľkosti a polohe nádoru v prsníku, v neposlednom rade na jeho type. Pri menších útvaroch sa zvyčajne vykonáva zákrok v lokálnej infiltračnej anestézii za použitia Mesocainu, eventuálne Marcainu. Pri väčších útvaroch sa väčšinou vykonáva v celkovej anestézii pre bolestivosť pri vlastnom operačnom zákroku. Po narezaní kože a podkožia nad hmatným útvarom preparujeme útvar od okolia, pričom sa snažíme neporušiť nervy a cievy v okolí. Po vybratí útvaru zvykneme vkladať do vzniknutých dutín drény na odsávanie sekrétov, ako prevencia možného hnisania. Rana sa následne ošetrí podľa pokynov chirurga, odstránený útvar sa odošle na histologické vyšetrenie, pri ktorom sa zistí, či sa jedná o zhubný alebo nezhubný útvar. V prípade pozitívneho výsledku, je pacientovi navrhnutý ďalší liečebný postup ako aj návšteva onkológa.
Pooperačný priebeh:
Bolestivosť po výkone je individuálna. Pacientky môžu pociťovať ľahšie pálenie, štípanie v mieste operačnej rany, vo väčšine prípadov ich to však nijako neobmedzuje v bežnom živote. Po dôslednom pooperačnom pozorovaní, môže pacientka opustiť zdravotnícke zariadenie už po niekoľkých hodinách. Pred odchodom do domácej liečby je každá pacientka poučená o svojom zdravotnom stave a so svojím chirurgom si dohodne termín ďalšej kontroly (spravidla na druhý deň) resp. termín odstránenia stehov (tie sa odstraňujú zvyčajne na 7. až 10. deň). Pre nerušené hojenie rany je vhodné sa vyhýbať niekoľko dní väčšej fyzickej námahe.
Komplikácie:
Sú veľmi zriedkavé. Zväčša sa obmedzujú len na mierne pooperačné bolesti v mieste rany. Môžu sa objaviť modriny až opuchy, ktoré sa zvyčajne stratia do 7-10 dní. Zriedkavo sa môže objaviť aj zápal v operovanom mieste a krvácanie z raniek, ktoré do nasledujúceho dňa prestane. Percento výskytu vážnejších komplikácii ako sú možný rozostup operačnej rany, vytvorenie keloidu, či drobné nekrózy operačnej rany, je malé, ale úplne sa vylúčiť nedajú.