Operácie zlomenín hornej končatiny

Úrazy horných končatín vznikajú najčastejšie pri športe, dopravných nehodách či následkom rôznych pádov. Poznanie mechanizmu úrazu je veľmi dôležité z hľadiska diagnostiky jednotlivých typov úrazov. Úrazové stavy vyvolávajú poruchy jemnej a hrubej motoriky, spôsobujú poruchy funkčnosti ruky. Traumatické poškodenia hornej končatiny delíme na poranenia kĺbov, zlomeniny, poranenia mäkkých tkanív, nervov a ciev. Medzi najčastejšie zlomeniny hornej končatiny zaraďujeme: zlomeniny kľúčnej kosti, lopatky, horného a distálneho konca ramennej kosti, zlomeniny lakťového výbežku a kostí predlaktia.

Predoperačná príprava:

Samotný výkon nevyžaduje špeciálnu prípravu. Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii, pričom je potrebné absolvovať predoperačné vyšetrenie. V deň operácie pacient nesmie 6 hodín pred výkonom jesť ani piť.

Postup:

Liečba instabilných zlomenín by sa mala posúdiť prísne individuálne, podľa veku či fyzickej zdatnosti pacienta. Ak je zlomenina komplikovaná (čo je situácia, kedy zlomené kosti nie sú v správnej polohe), ich postavenie nie je anatomicky vyhovujúce, pristupuje sa k chirurgickému riešeniu. Liečba spočíva v napravení kosti do adekvátneho postavenia a fixácie osteosyntetickým materiálom. Chirurgické metódy môžeme rozdeliť na miniinvazívnu osteosyntézu, kedy sa osteosyntetický materiál zavádza z malých rezov s maximálnym šetrením postihnutej kosti. Patria sem Kirschnerove drôty, Prévotove klince, Enderove prúty, zaistené intramedulárne klince, skrutky alebo dlahy. Otvorená repozícia a osteosyntéza kladú väčší dôraz na správnu anatomickú rekonštrukciu. Výhoda tejto metódy je skorá rehabilitácia, ktorú možno začať ihneď po operácii.

Pooperačný priebeh:

Po dôslednom pooperačnom pozorovaní, môže pacient opustiť zdravotnícke zariadenie už po niekoľkých hodinách. Pred odchodom do domácej liečby je každý pacient poučený o svojom zdravotnom stave a so svojím chirurgom si dohodne termín ďalšej kontroly (spravidla na druhý deň) resp. termín odstránenia stehov (tie sa odstraňujú zvyčajne na 10. až 14. deň). V závislosti od typu zlomeniny a použitej metódy, môže po operácii nasledovať 3 až viac týždňová imobilizácia hornej končatiny (napríklad Desaultovým alebo Gilchristovým obväzom prípadne sadrovou fixáciou). Hojenie je možné podporiť niektorými doplnkami výživy, ktoré Vám pri prepustení odporučí Váš chirurg. V rámci prevencie pľúcnej embólie Vám môžu byť predpísané injekcie nízkomolekulárneho heparínu (fraxiparín), o ich nutnosti rozhoduje chirurg. Po odstránení sadrovej fixácie či desaultového obväzu nasleduje šetrná ale intenzívna rehabilitácia. Dôležité je začať s jednoduchými pohybmi a postupne zvyšovať náročnosť jednotlivých cvičení. Spočiatku býva cvičenie bolestivé a na túto bolesť treba byť pripravený. Ruku ako celok postupne zaraďujeme do bežných denných činností, ktoré sú pre ňu tiež určitou formou cvičenia (česanie, umývanie, písanie, otváranie kľučiek dverí).

Komplikácie:

Ako každá operácia, aj operácia zlomeniny hornej končatiny prináša so sebou určité riziká. Okrem všeobecných operačných komplikácií (infekcia, krvácanie, tvorba hypertrofických alebo keloidných jaziev) je nutné spomenúť aj komplikácie typické konkrétne pre tento druh zákrokov.

Medzi takéto komplikácie zaraďujeme komplexný regionálny bolestivý syndróm (KRBS), obmedzenie rozsahu pohybu či vznik pakĺbu. Komplexný regionálny bolestivý syndróm (nazývaný aj ako Sudeckov algodystrofický syndróm) je chronické, bolestivé ochorenie. Postihuje kožu, svaly, kĺby a kosti. Hlavným príznakom je kontinuálna intenzívna bolesť nezodpovedajúca závažnosti poranenia. Toto ochorenie si vyžaduje niekoľkomesačnú intenzívnu liečbu. Obmedzenie rozsahu pohybu spôsobuje najmä dlhodobejšia fixácia, pričom dochádza k zmenám v okolitých mäkkých tkanivách, predovšetkým k ich kontraktúre (skráteniu). Pakĺb je stav, kedy nedôjde k zhojeniu zlomeniny. Riziko vzniku týchto komplikácií je malé, ale úplne vylúčiť sa nedajú.