Artroskopické operácie ramena

Komplex ramenného kĺbu pozostáva z kostí, ligament a svalových skupín. Kosti ramenného kĺbu sú – kľúčna kosť (clavicula), lopatka (scapula) a ramenná kosť (humerus). Ramenný kĺb má fyziologicky veľký rozsah pohybu a tým tendenciu k nestabilite. Luxácia ramenného kĺbu patrí k najčastejším vykĺbeniam. Často dochádza aj k úrazovému poškodeniu ramenného kĺbu. Ku artroskopii ramenného kĺbu často pristupujeme v súvislosti s vykonaním Bankartovej plastiky pri chronickej nestabilite ramena po opakovaných luxáciách, ktorej príčinou je väčšinou úraz. Ďalšou možnou príčinou artroskopie je vyšetrenie ramenného kĺbu pri tzv. subakromiálnej dekompresii alebo k nej pristupujeme pri rekonštrukčných operáciách na rotátorovej manžete (čo je komplex svalov umožňujúci pohyb v ramennom kĺbe).

Predoperačná príprava:

Operácia nevyžaduje zvláštnu prípravu. V deň operácie je potrebné klásť dôraz na hygienu operovanej oblasti. Pre možnosť zvýšeného krvácania odporúčame pacientom neužívať 3 týždne pred operáciou lieky, ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú (napr. acylpyrín, aspirín, anopyrín). V deň operácie pacient/ka nesmie 6 hodín pred výkonom jesť, piť, na operáciu prichádza s interným predoperačným vyšetrením.

Postup:

Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii. Podľa typu poranenia je možno vykonať nasledujúce výkony:

Bankartova plastika:

Pri vykĺbení dochádza veľmi často k poškodeniu mäkkých štruktúr. Väzy (ligamentá) a kĺbové puzdro môžu ostať roztiahnuté i roztrhnuté. Hovoríme o Bankartovom poškodení (lézii). Tento nález môže v budúcnosti viesť k instabilite ramena – opakovanej luxácii. Pri Bankartovej lézii sa odporúča artroskopia ramenného kĺbu so súčasným prišitím poškodeného väziva k okraju kĺbovej jamky pomocou mini kotvičiek. Touto operáciou sa minimalizuje riziko opakovanej luxácie na asi 5 – 10 %.

Subakromiálna dekompresia:

Podstata ťažkostí pacienta vychádza z priestoru nad vlastným ramenným kĺbom, tzv. subakromiálneho priestoru, kde pre rôzne príčiny dochádza k relatívnemu zmenšeniu tohto priestoru a tým k zvýšenému tlaku pri pohybe. Princípom ošetrenia je uvoľnenie priestoru v oblasti subakromia, jeho očistenie a zbrúsenie kostných výčnelkov, prípadne resekcia príslušného väzu.

Liečba rotátorovej manžety:

Rotátorová manžeta je spoločný šľachový úpon štyroch svalov. Je zodpovedná za správne postavenie hlavy ramennej kosti v jamke a taktiež sa podieľa na pohybe v ramennom kĺbe. Liečba spočíva v uvoľnení jednotlivých častí roztrhnutej manžety od okolitého tkaniva, očistenie priestoru v subakromiu a podľa rozsahu trhliny jej zašitiu, refixácii do pôvodného miesta pomocou skrutiek.

Liečba úžinového syndrómu ramena (impingement syndróm):

Impigement syndróm je bolestivý stav ramenného kĺbu spôsobený podráždením až zápalovou reakciou synoviálneho vačku pod lopatkovým výbežkom. Ak dochádza k postupnému zužovaniu priestoru medzi akromionom a hlavicou ramennej kosti, pociťujeme bolesť, ktorá sa často mení na chronickú. Pritom dochádza k porušeniu optimálnej biomechaniky ramena. Artroskopicky môžeme nielen diagnostikovať, ale zároveň aj ošetriť degeneračné a zápalové zmeny. Pri zápale, zväčšení a zrastoch synoviálneho vačku, uvoľňujeme zrasty a vykonávame jeho čiastočné alebo úplné odstránenie. Výkon môže byť rozšírený o subakromiálnu dekompresiu prípadne sutúru (zošitie) rotátorovej manžety.

Pooperačný priebeh:

Po dôslednom pooperačnom pozorovaní, môže pacient opustiť zdravotnícke zariadenie. Pred odchodom do domáceho liečenia je každý pacient poučený o svojom zdravotnom stave a so svojim ošetrujúcim lekárom si dohodne termín preväzu (zväčša na druhý deň po operácii).V pooperačnom období treba počítať s výskytom bolesti, modrín, opuchu, prípadne výpotku v oblasti ramena. Pooperačne sa rameno fixuje v ortéze na 4 týždne, potom sa pristupuje k individuálnemu rehabilitačnému plánu.

Komplikácie:

Ako každá operácia, aj artroskopia ramena má svoje komplikácie. Medzi všeobecné komplikácie patrí krvácanie počas a po operácii, infekcia, roztrhanie operačnej rany, predĺžené hojenie rany, tvorba hypertrofických až keloidných jaziev, alergická reakcia na dezinfekciu, lieky alebo použitý materiál. Medzi špecifické komplikácie môžeme zaradiť napr. poškodenie kožných nervov, ktoré je väčšinou reverzibilné (vratné) alebo obmedzenie hybnosti ramena. Výskyt týchto komplikácii je však zriedkavý.